Nadavanie priatela


Sme spolu 8 rokov a vyrastali sme spolu od detstva. Priateľ je cholerik, vždy bol, ale nie v takom meradle (nadával sprosto, alebo sa jednoducho urazil), ale nebol to taký problém. Máme sa skvele, 4 roky už spolu bývame a vyhovujeme si ako partneri, sme dosť tolerantní a jednoducho nám to klape. Posledný pol rok, prišiel stres (hypotéka, nové bývanie) a priateľ začal byť väčším cholerikom, začal viac nadávať (to mi je jedno), ale začal aj na mňa kričať a následne na jeden deň umlčí a nehovorí semnou. Napríklad sme mali ísť na púť za rodinou (veľmi sa tešil) a nenaštartovalo nám auto, tak hovorím, pôjdeme vlakom..

s

celú cestu bol na mňa hnusný, odpovedal arogantne aj chvíľku na rodinu, potom sa upokojil a bol zase taký akého ho poznám, to isté, keď sme šli na koncert, vyšli sme o 15 minút neskôr a už bol taký. Ale teraz to vyvrcholilo, začal na mňa revať, búchať do vecí (zničil vešiak a dvere). Je mi to naozaj nepríjemné tieto záchvaty, pretože som vyrastala s otcom, ktorý ma fyzicky mlátil a týral nás aj psychicky a dúfala som, že presne tomuto sa do budúcna vyvarujem. Vždy sa na celý deň urazí a potom sa ospravedlní a chce robiť akože nič sa nestalo, ale ja vždy musím byť tá, čo ho rozhovorí, aby som vedela o čo ide.

s

Vždy je to práca, byt atď. Hlavne teraz som pomocou psychologičky zistila, že mám depresie. Ešte som mu to nepovedala, pretože celé dni sedí pri počítači a hrá hry, som s tým v poriadku, pretože tiež hrám hry a rôzne oddychovky a podobne. Ale myslím, že to preháňa a zasahuje nám to dosť do spoločného života, pretože ani si nepamätám, kedy sme spolu strávili celý deň (okrem teda toho, že obaja sedíme v jednej miestnosti). Tiež žiadny sex (1 mesačne) a to mi nevyhovuje. Je potrebné si pohovoriť to viem, ale už mi párkrát naznačil, že jeho správanie nie je nič, za čo by sa mal hanbiť a toho sa práve obávam. Bojím sa, že si svoju chybu nepripustí.