S manželom sme spolu už 6 rokov, máme vlastný dom, dieťa a druhé na ceste. Pred niekoľkými rokmi sme k nám na barak vzali moju matku, aby nemusela sama žiť v byte, vychádzali sme perfektne. Býva napojená na náš dom s vlastným vchodom, spoločná je len záhrada. Od začiatku vyzerala spokojná, že môže byť konečne na záhrade, bavilo ju záhradníčení (tak ako celý život), relax vonku, mala to konečne blízko k pracovisku, vzájomne sme si vypomáhali, raz uvarila ona, raz ja, jednoducho celkom idylka. Po narodení dieťaťa sa z nej stala skvelá babička, ktorá sa veľmi dobre angažovala, pomáhala, vnúča naozaj miluje, trávi s ním veľa času.
Teší sa aj na druhých. Kameň úrazu je ale v tom, že je úplne rovnaká, ako jej matka s ktorou práve kvôli tomu neudržuje kontakty. (Ani ja nie) Hrá to na všetky strany a je falošná. Pred manželom ohovára ma, predo mnou jeho. Keď sme spolu všetci, tvária sa priateľsky a nemá „s ničím problém“. Nedávno sme sa s manželom rozprávali a dozvedeli sa obaja, ako to vlastne je. Nakoniec mi došlo, prečo s ňou manžel nechce v poslednom čase veľa rozprávať. Aby som to trochu natienila… Ja som bola po pôrode za magora, čo by sa mal ísť liečiť do Bohníc, pretože nie som normálny.
To pretože som bohužiaľ zažila popôrodné depresie, na ktoré sa prišlo až po čase. Po pôrode som bola lenivá a netiahla, pretože manžel prišiel z práce a musel urobiť umývačku, pretože ja som sa cez deň venovala dieťaťu, ktoré na mňa bolo kvôli separácii po pôrode dosť závislé. Neustále sa do mňa za mojím chrbtom navážala, že so mnou nie je reč a stále mám zlú náladu slušne povedané. Môj manžel je naopak nekonečný bordelár a je pohodlný, nevie dorobiť rozrobenú prácu a pod. Rekonštruujeme, o lenivosti o pravdu nemôže byť reč, robí prvý posledný. Skúšala ho dokonca aj obviniť z toho, že jej kradne peniaze (drobné, ktoré dáva do pokladničky pre vnúča). Samozrejme nie priamo, ale iba predo mnou.