Sloboda vyznania a sympatizovania s rôznymi náboženskými praktikami a rituálmi je jedným zo základných ľudských práv a slobôd, zakotvených aj v ústave. Nikto nemá právo nikoho v tomto smere diskriminovať a akokoľvek obmedzovať, čo sa týka jeho vlastného súkromia. To znamená, že napríklad ak niekomu prikazujete, aby si vo svojej vlastnej obývačke vyvesil na stenu niektorý z kresťanských alebo moslimských symbolov, hoci s tým nesúhlasí, porušujete zákon a môžete byť aj trestne zodpovedný a stíhaný.
Niečo iné je ale výklad tejto myšlienky na pracovisku, v kanceláriách verejnej správy, kde sa stretávajú desiatky ľudí, a kde sú v osobnom kontakte ľudia rôzneho vyznania a názoru na túto problematiku. Tam by sme mali byť ohľaduplní voči ostatným a vytvárať tu úplne neutrálne prostredie, pretože do práce vo verejnej správe náboženstvo nepatrí. Nikto vám samozrejme neuberá vašu vnútornú vieru, a podstatné je, že ju máte vo vnútri seba samého, a ak sa chcete o tom s niekým pobaviť, prečo nie, ale až potom, čo splníte svoje pracovné úlohy, teda vo voľnom čase.
Nechajme teda pracoviskám verejnej správy striktnú neutralitu a vytvorme tu miesto, kde sa budú dobre cítiť všetci, teda aj tí, čo nevyznávajú žiadne náboženstvo a nestoja o ich symboly. Byť neutrálnymi na tomto mieste a v tomto kontexte nie je nič zlé a naopak v prostredí neutrality všetci vedia, že majú rovnaké práva, a že sa pohybujú v mieste, kde treba ťahať za jeden povraz, čo sa týka pracovného výkonu a riešenia správnych záležitostí pre fungovanie celej spoločnosti.
Nosenie náboženských symbolov na pracovisku https://www.lexante.sk/post-nosenie-nabozenskych-symbolov-na-pracovisku-verejna-sprava-moze-rozhodnut-o-zakaze-nosenia-takychto-symbolov-vsetkym-svojim-zamestnancom.html bola tiež téma, ktorú riešil európsky súdny dvor vo veci C-148/22. Dospel k názoru, že ak sa má docieliť úplného neutrálneho administratívneho prostredia vo verejnej správe, je možné legitímne odôvodniť plošný a nediferencovaný zákaz pre všetkých zamestnancov verejnej správy, týkajúci sa viditeľného nosenia všetkých symbolov, ktoré odhaľujú filozofické či náboženské presvedčenie dotknutých osôb bez toho, aby išlo o diskriminačný počin.